Kto sa bojí pravdy?

24. septembra 2019, Milos911, Nezaradené

Všetci sa tu tvária, že všetko je v poriadku, nič sa nestalo. Veď všetko je dobre ošetrené a ako sa na Slovensku hovorí, zazichrované a zabetónované. Keď podáte sťažnosť na policajta, inšpekcia ministra vnútra Vám odpíše, že počas prípravného konania nemôžu zasahovať do postupu vyšetrovateľa ak prípravné konanie skončí, tak vám táto podľa mňa nefunkčná súčasť odpíše, že nakoľko je podaná obžaloba už do toho nemôžu zasahovať, lebo je to v kompetencii súdu. Jasne vidím, že na Slovensku to funguje poriadne ako keď varíte guláš. Záujem štátnych orgánov, ktoré majú vykonávať dozor a kontrolu nad zákonnosťou a postupom týchto zložiek je podľa môjho názoru takmer nulový. Ak by sa z týchto ľudí o ktorých píšem hore nedajbože stali funkcionári, podľa mňa pre určité kruhy by to bola výhra, ktorú by vyhrali nad zákonom. Som o tom presvedčený, že napríklad ľudia razenia pána Kočnera by pri svojich veľkých problémoch zrazu nemali žiadny problém a všetko by končilo vetou: skutok sa nestal. Keby bol môj syn vinný a mal by byť za svoj skutok aj odsúdený, asi by som sa zbláznil od radosti, keby ho vyšetrovali tak schopní policajti ako je Kukoda, Panyiová a určite by som nezabudol navrhnúť ako prokurátora pána Mariána Konkolovského. Bohužial je môj syn nevinný ale podľa týchto vysoko kvalifikovaných odborníkov je vinný. Asi máme smolu a podľa pani Fussiovej, keď počkáme niekoľko rokov možno už útočníci nebudú žiť a nebudeme sa mať na koho sťažovať.